Počas ročníka neraz v rozhovoroch prízvukoval, že v basketbale ho už nič nemôže prekvapiť. Preskákal toho naozaj až-až. Má však za sebou svojím spôsobom špecifickú sezónu.

Nováčikovskú, s najmladším kolektívom, bez klasického domáceho prostredia a s cieľom, ktorý nakoniec prevýšil. Nečudo, že tréner CBK Vladimír Karnay v hodnotiacom rozhovore neraz spomenul slovo spokojnosť.

Vy osobne ste sa do Niké Extraligy vrátili po desiatich rokoch, aké pocity vo vás prevládajú po nedávno skončenom ročníku?

„Žiaľ, naša Extraliga nemá potrebnú európsku úroveň. Z tohto pohľadu veľmi zaostávame. Momentálne, až na Piešťany a v poslednom čase aj Sláviu Banská Bystrica, v ktorých majú vytvorené profesionálne podmienky, sa v ďalších kluboch pracuje na poloprofesionálnej až amatérskej úrovni. Čo sa týka samotného CBK, v Extralige už toho mám dosť odtrénované. Bol som teda realista. Odhadol som naše sily a mojím vnútorným cieľom bolo, aby sme vyšli víťazne z tria Poprad, UMB Banská Bystrica a my. Počas celej sezóny som sa zameral na tento cieľ. Vyšlo nám to a moja spokojnosť je namieste.”

Za sebou máte dlhoročnú úspešnú trénerskú kariéru. Viedli ste slovenskú seniorskú reprezentáciu, mládežnícke reprezentačné výbery, na svojom konte máte štyri seniorské majstrovské tituly a 32 mládežníckych. Kam by ste zaradili uplynulý ročník?

„To sa ťažko zaraďuje. Každý ročník bol iný a s iným hráčskym materiálom. Súčasný ročník by som nikam nezaraďoval. Potešilo ma, že CBK, ako samostatný klub, sa dokázal dobre etablovať v Extralige. Rovnako ma potešil progres 17-ročných hráčok. Som spokojný s touto sezónou.”

V lete vstupoval klub na neprebádanú extraligovú pôdu. V pozícii nováčika, v amatérskych podmienkach a s najmladším kádrom. Bolo to určité nóvum aj pre vás, skúseného trénerského barda?

„Samozrejme, mal som určité obavy. Na druhej strane som vedel, čo tieto baby dokážu. To, že sme mali líderku v podobe Lucky Kašperanovej, ktorej výborne sekundovali ďalšie dve skúsené hráčky – ‚Mici‘ Krištofová a Miška Lukačíková – bolo obrovské plus. Stavil som práve na to, že tieto tri basketbalistky potiahnu ostatné mladé hráčky, ktoré si postupne začnú zvykať na rýchlosť, dôraz a agresivitu v najvyššej súťaži. Ku koncu sezóny bolo vidieť, že nabrali určité skúsenosti a extraligové ostrohy, ktoré odovzdávali na palubovke v prospech tímu. Z môjho pohľadu to bol vyvážený káder. Pochopiteľne, v rámci daných možností. Nemôžeme sa totiž porovnávať s Piešťanmi či so Sláviou Banská Bystrica.”

Z tohto pohľadu bol CBK zvláštny úkaz na extraligovej mape. Najmladší kolektív v súťaži totiž viedla pre zmenu najstaršia trénerská dvojica – o mesiac budete mať 65. narodeniny a váš asistent Ladislav Janošov nedávno oslávil okrúhlu 70-ku.

„Hm-hm… To je pravda, ani sme si to nejako neuvedomili.”

Do akej miery sa podarilo naplniť očakávania?

„Myslím si, že konečným 6. miestom sme prevýšili očakávania. Málokto v klube rátal, že skončíme až tak vysoko."

Ako ste avizovali, príležitosť dostalo i sedem hráčok s ročníkom narodenia 2005. Hoci v mládežníckych kategóriách už toho majú dosť odohrané, predsa len to bol pre ne obrovský skok. Chytili sa dostatočne šance za pačesy? Ako ste ich vnímali na začiatku ročníka a na jeho konci?

„Stavil som najmä na trojicu dievčat – Tomajková, Nigutová, Škvareková. Viac-menej sa chopili svojej šance. Všetky dievčatá sa museli dlhšie prispôsobovať inému ponímaniu basketbalu v Extralige. Mám na mysli agresivitu, rýchlosť a dôraz. Individuálne činnosti museli byť vykonávané oveľa rýchlejšie a presnejšie. Myslím si, že mladé dievčatá sa do toho postupne dostali a s ich účinkovaním som bol spokojný. Za sezónu urobili veľký progres, výkonnosťou išli výrazne hore."

Umožniť mladým talentom nadýchnuť sa Extraligy je jedna vec, no na druhej strane platí, že družstvo držia skúsené hráčky. Mali ste na ne zrejme prísnejšie požiadavky, naplnili ich?

„Myslím si, že áno. Veľkou streleckou oporou bola Lucka Kašperanová. Svojimi skúsenosťami veľmi pomohla ‚Mici‘ Krištofová, ktorá svoj najlepší výkon podala v kľúčovom zápase v Poprade, kde sme vyrovnali sériu. Miška Lukačíková podávala tiež vyrovnané výkony. Tieto hráčky už poznali Extraligu z minulosti. Niečo nové to bolo aj pre Kyru Liashenko, ktorá niečo podobné nikdy pred tým nehrávala. Jej výkonnosť mala tiež stúpajúcu tendenciu. Timea Častlošová striedala lepšie momenty so slabšími. Všetky hráčky v tíme však svojou mierou pomohli k 6. miestu.”

Čo vás príjemne prekvapilo v uplynulom ročníku a čo nepríjemne zaskočilo?

„Príjemne ma prekvapili dve víťazstvá v Banskej Bystrici a v Poprade. Naopak, nepríjemný bol pre mňa prvý zápas play-off s Popradom. Ten bol fakt ako z inej galaxie.”

Kedy vám bolo najťažšie a, naopak, kedy ste mali výborný pocit z dievčat?

„Výborný pocit som mal v niektorých zápasoch so silnejšími súperkami. Napríklad v stretnutí v Piešťanoch, kde sme hrali veľmi dobre. Kvalitne sme zahrali aj derby s Young Angels. Škoda, že to z našej strany nebolo v celozápasovom prevedení, ale dokázali sme hrať vyrovnané partie tri štvrtiny zápasu. Už to však bol výrazný posun vpred. Najsmutnejší bol pohľad na domáci zápas s Popradom v play-off, ktorý sme prehrali, a ktorý nás dostal pod veľký psychický tlak. Na druhej strane ukázal sa po ňom charakter družstva, ktoré sa dokázalo vzchopiť, zabojovať a zvrátiť sériu vo svoj prospech. Myslím si, že dievčatá si urobili dobré meno aj u súperiek, prejavilo sa to i na väčšej medializácii a asi najlepšie to vystihol tréner Piešťan Peťo Jankovič. Po stretnutí povedal, že to robíme veľmi dobre. A o tom to je, posunúť ďalej slovenské hráčky.”

CBK má najlepšiu strelkyňu súťaže Lucku Kašperanovú – 459 bodov (99 bodov z trestných hodov, čo je najviac premenených šestiek v celej súťaži) – i najlepšie doskakujúcu hráčku Extraligy Naty Tomajkovú – 258 doskokov. Navyše, nik v súťaži neodohral viac minút ako Lucka Kašperanová – bez 18 sekúnd 900 minút. Pomyselné čerešničky na extraligovej tor­te?

„Boli to stavebné kamene celej našej hry. Naty Tomajková sa zo začiatku veľmi ťažko strelecky presadzovala, ale bola nesmierne dôležitá pri doskakovaní pod oboma košmi i z hľadiska obranných činností. Každému je jasné, že Lucia má fantastickú ruku. Navyše má nervy zo železa. Určite potiahli tím.”

Ďalším meradlom a dobrým vysvedčením zároveň je povolávanie dievčat do mládežníckych reprezentácii. Bonus navyše?

„Nepochybne. Vždy som svoju prácu spájal s výchovou vlastných hráčok. Samozrejme, až na klub Good Angels, ktorý fungoval na veľmi profesionálnej basketbalovej úrovni. Aj v Cassovii sme hrali s vlastnými odchovankyňami. Z našej liahne vyšlo mnoho reprezentantiek či olympioničiek ako Hiráková, Hariňová či Miščová. Z ďalšej generácie, ktorú som zobral od prípravky, sa vo vrcholovom basketbale presadili Jalčová, Čikošová, Jurčenková a mnoho ďalších ligových basketbalistiek. Z tejto súčasnej generácie hráčok sa určite presadia viaceré na extraligových palubovkách. O tom som bol presvedčený už dávnejšie. Nominácie do mládežníckych reprezentačných tímov to len potvrdzujú.”

Budete na lavičke CBK aj v novej sezóne?

„Cha-cha-cha… Zatiaľ som nebol odvolaný, hoci veľakrát zápasím s tou myšlienkou. Sľubujem, že ešte rok potiahnem.”