Slovenská najvyššia ženská basketbalová súťaž vstúpila do nového ročníka, no tentokrát má oproti minulosti pozmenenú tvár.

Z extraligovej mapy zmizol 15-násobný majster Good Angels Košice, ktorého nahradila tamojšia akadémia Young Angels Košice. Okruh favoritov sa tak zúžil z troch na dva kluby. Podľa papierových predpokladov a skúseností z minulosti by to mal byť strieborný tím z uplynulej sezóny MBK Ružomberok a Piešťanské Čajky, ktoré v posledných rokoch pravidelne prezentujú slovenský basketbal v európskych súťažiach. Liga však nie je len o dvoch družstvách, čo ukázali mladé dievčatá z Košíc výhrou v Piešťanoch. Pred začiatkom nového ročníka oslovili všetky kluby s dvomi otázkami. Odpovede sme nedostali len z Banskej Bystrice.

1. Aké sú ciele vášho klubu v sezóne 2018/2019?

2. Čo hovoríte na to, že kvalita slovenskej súťaže klesá?

Daniel Jendrichovský, manažér Young Angels Košice

„Po zisku pätnásteho titulu za sebou, sme naše ciele výrazne zmenili. Samozrejme, že chceme vyhrávať zápasy a dosahovať úspechy, no naším hlavným zámerom je v nasledujúcich troch rokoch výchova novej generácie hráčok nielen pre slovenskú extraligu. Zuzana Žirková neraz ukázala, že nevie a nechce prehrávať, a nebude tomu inak ani na trénerskom poste. Naša akadémia bude okrem extraligy pôsobiť v nadnárodných EWBL a CEWL, aby sme nestratili kontakt s medzinárodným basketbalom. Najvyššiu prioritu však budú mať mládežnícke družstvá, kde U18, U16 a U14 sú zaradené do A-divizií EGBL.“

„Nemyslím si, že kvalita ligy klesá každoročne. V minulej sezóne mali tri družstvá nespornú kvalitu a v súťaži pôsobilo niekoľko výrazných osobností. Je však pravdou, že nová sezóna prinesie výrazný kvalitatívny pokles. Ružomberku môžu konkurovať iba Čajky za predpokladu, že prinesú minimálne jednu rozdielovú hráčku. Ostatné družstvá budú viac menej amatérske, kde veľký priestor dostanú mladé neskúsené hráčky. Liga bude okrem prvých dvoch miest veľmi vyrovnaná.“

Radoslav Popelka, manažér MBK Ružomberok

„Z môjho osobného hľadiska chcem, aby sme do sezóny vstupovali s tým, že poďme vyhrať každý zápas. To je náš cieľ, či už hráme proti tabuľkovo slabšiemu družstvu alebo favoritovi celej súťaže. Robíme všetko pre to, aby sme uspeli. Či to napokon bude stačiť, to je často otázka aj športového šťastia, momentálnej formy, zdravotného stavu tímu a podobne.“

„Z môjho pohľadu je to veľmi zlé konštatovanie, pretože úroveň slovenského basketbalu súvisí s úrovňou práce s mládežou v jednotlivých kluboch. Momentálne pracujeme vo veľmi zlom systéme. Môžeme hovoriť zároveň aj o zlom školskom systéme, ktorý kedysi veľmi napomáhal športu a v podstate už nejakým spôsobom pripravoval deti na šport alebo sa na tom spolupodieľal. V súčasnosti basketbalové kluby, ktoré chcú vychovávať mladých hráčov, tak musia mnohokrát nahrádzať tento systém. Nielen budovaním nejakého paralelného systému, ale v mnohých prípadoch ho nahrádzať aj z hľadiska ekonomického zabezpečenia, čo vonkoncom nie je jednoduché. Basketbal ako kolektívny šport má svojich veľkých konkurentov a to nielen v prípade individuálnych, ale aj kolektívnych športov, kde je záujem trhu omnoho vyšší. Čím menej kvalitných hráčok produkuje mládežnícky basketbal, tým menšia je kvalita ženského basketbalu. Tento úpadok nás vôbec neteší a preto aspoň tu v Ružomberku húževnato pracujeme, aby sme to nejakým spôsobom zmenili.“

Bronislava Borovičková, manažérka Piešťanských Čajok

„Chceme, aby náš klub bol ambiciózny s kvalitnou prácou, a aby sa hráčky posúvali výkonnostne aj ľudsky vo svojej kariére. Samozrejme, sme tu pre našich fanúšikov. Chceme, aby sa cítili dobre v hale na našich zápasoch, a aby sme im prinášali príjemne strávené chvíle a radosť z výsledkov.“

„Je to jav, ktorý je vyústením viacerých faktorov, ktoré ovplyvňujú šport ako taký a jeho postavenie a možnosti financovania na celom Slovensku. Podmienky na výchovu mladých hráčok v kluboch je nutné nastaviť inak, najmä spôsob fungovania. Som presvedčená, že musí dôjsť ku možnostiam vytvorenia stredísk na výchovu mládeže, zlepšiť spoluprácu so školami, učiteľmi a ekonomicky nastaviť proces tak, aby nezaťažoval samotné kluby. Myslím si, že tu sú možnosti zo strany štátu a samospráv veľké.“

Danilo Rakočevič, tréner BK Slovan Bratislava

„Ciele sa nezmenili – pokúsiť sa zahrať v extralige čo najlepšie, ako sa dá a dať šancu mladším hráčkam, keď sa niektorá z nich ukáže.“

„Asi ide o financie. Z tých, čo kluby majú, sa liga nemôže posúvať – jednoducho keď nezaplatíš, kvalitu nemáš. My každý rok máme amatérske hráčky, ktoré chodia do školy alebo pracujú, takže nás sa to skoro ani nedotýka, stále sme na rovnakej úrovni.“

Michal Weinciller, športový riaditeľ BAM Poprad

„Náš klub po nemalých problémoch, ktorými si prešiel pred tohtoročným letom, je rád, že v najvyššej súťaži pokračuje. Do extraligy sme postavili prevažne mladé hráčky. Neznamená to však, že v lige skladáme zbrane. Potrebujeme však nejaký čas, možno pár mesiacov, na to, aby sme ukázali, čo v nás je.“

„,Klesajúca tendencia‘ ligy je relatívna. Je pravda, že tento rok to asi nebude súboj mnohých klubov so zvučnými menami hráčok a medzinárodnou konkurenciou, čo je samozrejme škoda. Podľa nás je to odraz situácie v športe na Slovensku ako takej, ale aj čoraz užším okruhom slovenských hráčok, ktoré ostávajú v našej najvyššej súťaži. Na druhej strane sa otvára veľký priestor pre mladé basketbalistky, ktoré možno doteraz nemali dostatok možností ukázať svoje schopnosti a pri vyššej minutáži môžu zbierať cenné skúsenosti. Paradoxne možno práve toto pomôže skvalitniť ligu o nejaké dva tri roky.“

Karol Kardoš, manažér ŠBK Šamorín

„Všeobecný cieľ je napomáhať rozvoju všetkých našich hráčok bez rozdielu vekových kategórií, zlepšovať ich individuálne zručnosti a morálne vlastnosti. Chceme pomôcť hráčkam, aby ich basketbal napĺňal zo športovej i osobnostnej stránky. V neposlednom rade chceme pritiahnuť mladé dievčatá k basketbalu, ukázať im krásu tohto športu, vybudovať v nich záujem o pravidelný pohyb a viesť ich v duchu fair-play. V prípade seniorského družstva je cieľom umiestniť sa v prvej štvorke po základnej časti extraligy, v nadstavbe odohrať kvalitné zápasy a čo najlepšie sa pripraviť na play-off. V ňom sa umiestniť do štvrtého miesta pri rešpektovaní aktuálnej sily súperov. Čo sa týka mládeže, naším očakávaným cieľom je účasť dvoch mládežníckych družstiev na majstrovstvách Slovenska, kde by sme chceli nadviazať na úspechy z minulej sezóny. Nemenej dôležitým cieľom je napredovanie hráčok všetkých mládežníckych družstiev, aby bol viditeľný ich výkonnostný a osobnostný rast. Zároveň, ako každý rok, je cieľom otvorenie prípravky, aby najmenšie deti mali možnosť rozvíjať svoje pohybové schopnosti.“

„Odpoveď na túto otázku, ako aj analýza dôvodov a nájdenie riešenia by vyžadovalo niekoľko strán rozboru názorov odbornej aj manažérskej verejnosti, ktorá aj napriek zhoršujúcim sa podmienkam z roka na rok aj naďalej vkladá veľa energie a osobného voľna do basketbalu. Vo všeobecnosti je klesajúca úroveň extraligy zrkadlom dlhodobého trendu nezáujmu štátu o šport ako taký, ,podvyživeného‘ financovania mládežníckeho športu, dlhodobého ignorovania budovania športovej infraštruktúry a nevytvorenia spoločenských a ekonomických podmienok motivácie potenciálnych sponzorov. Kým štát a aj Slovenská basketbalová asociácia nezačnú podnikať systematické kroky, ťažko očakávať kontinuálny progres. Odchodom hráčok, ktoré prerástli úroveň extraligy, sa síce otvára priestor pre mladé basketbalistky na zbieranie skúsenosti, ale k rastu ich výkonnosti bude dochádzať len ak sa týždeň čo týždeň budú konfrontovať v ťažkých zápasoch. Aj keď dôjde k vyrovnaniu úrovne, je otázne, či z dlhodobého hľadiska to povedie k zvýšeniu výkonnosti alebo ku stagnácii. Pokiaľ sa slovenský basketbal chce zlepšovať kontinuálne, je potrebné sa pozrieť na okolité štáty, u ktorých pri pohľade na úroveň tamojších klubov či mládežníckych reprezentácii nás predbehli o niekoľko rokov. Ak si z toho nezoberieme ponaučenie, len ťažko sa veci pohnú k lepšiemu. Musíme však dúfať a nestrácať optimizmus.“

Ladislav Sailer, predseda BKM JUNIOR UFK Nitra

„Vstupujeme do našej tretej extraligovej sezóny. Tak ako aj po minulé roky, aj tento rok máme družstvo postavené na mladých hráčkach, prevažne odchovankyniach nášho klubu. Vekový priemer družstva je 20,5 roka. Základ družstva je stabilizovaný, aj keď každý rok sú v kádri menšie pohyby. Tím sa bude opierať o výkony skúsených hráčok (Zentková, Dubeňová Lau., Kudličková , Vajková a Kubušová) a výkony viacnásobných mládežníckych reprezentantiek (Martišková, Sailerová, Fehérová, Dubeňová Li.) Aj tento rok dávame priestor mladým talentom, ktoré už získavali skúsenosti v EYGBL a tiež v reprezentácii U16 (Očadlíková, Zaťková, Scherhaufferová, Ciuttiová). Boli by sme radi, keby družstvo začalo už zúročovať skúsenosti, ktoré nabralo v predchádzajúcich sezónach. O konkrétnom umiestnení ani cieli sme nehovorili, ale už len fakt, že sme dokázali každý rok vylepšiť svoje umiestnenie, nás zaväzuje.“

„Znižujúca sa úroveň extraligy nie je žiadny nový fenomén. Táto tendencia trvá už niekoľko rokov, len akosi sa doteraz o nej nehovorilo dosť hlasno. Extraliga je najvyššia slovenská súťaž a tak by mala aj vyzerať. Hráčska i funkcionárska profesionalizácia je absolútnym predpokladom pre štart v takejto a družstvá postavené na poloprofesionálnej respektíve amatérskej báze, by mali byť skôr výnimkou a nie pravidlom. Našťastie, existuje ešte niekoľko fanatikov, ktorí napriek podmienkam v ktorých fungujú, dokážu robiť ,zázraky‘ a držia svoje družstvá v extralige. Vďaka nim liga ešte ako tak funguje. Treba však úplne jednoznačne povedať, že stav basketbalovej extraligy a vôbec kolektívneho športu je odrazom spoločenského postavenia športu na Slovensku. Hráme síce v halách (kde bojujeme o miesto s inými športami), ale keď na extraligový ženský zápas príde dvestopäťdesiat divákov, tak domáci ,otvárajú šampanské‘. Ako však zabezpečiť viac financií pre šport, ak je návštevnosť mizivá, tým pádom nezaujímavá pre sponzorov a aj televíziu? A do toho všetkého marazmu prišiel Zákon o športe, ktorý síce veľmi presne definuje povinnosti klubov, hráčok a zväzu, ale akosi nerieši problém financovania športu. Potom už je len na samosprávach do akej miery sa chcú angažovať v oblasti športu. V stave totálneho podfinancovania športu neexistujú momentálne žiadne rozumné rozvojové projekty, ktoré by mohli posunúť náš šport dopredu. Stav extraligy je totiž zrkadlom stavu basketbalu na Slovensku, jeho mládežníckej základne, trénerskej základne, ale aj tréningových možností. Pokiaľ nie sme schopní vytvoriť rozvojové projekty, ktoré dlhodobo finančne zabezpečia chod klubov, tak neočakávajme žiadne zázraky do budúcnosti.“

Milan Špiner, asistent trénera BK ŠKP 08 Banská Bystrica

„Ciele nášho klubu sa už piaty rok nemenia a zostávajú rovnaké. Chceme etablovať mladé odchovankyne nášho klubu v prostredí extraligy a chceme im umožniť individuálny rast. Do sezóny vstupujeme s výrazne omladeným družstvom. Veríme, že mladé talenty ktoré dostali možnosť hrať v extralige sa nezlaknú a ponúknutú šancu využijú na maximum. Sú to pre ne neoceniteľné skúsenosti, ktoré sa nedajú natrénovať."

„Klesajúca úroveň extraligy je relatívny pojem. Nebudem komentovať finančné možnosti klubov, športovú infraštruktúru a podporu smerom k športu od štátu. To sú denno-denné témy ktoré sú podstatne rozsiahlejšie. Podstatné je, že extraliga by mala byť vrcholom ľadovca, ktorého základy sa schovávajú v mládeži. Keď máme v súťažiach mladších minižiačok prihlásených na celom slovensku 15 družstiev a v súťaží starších žiačok 9, tak sa nemôžme čudovať, že počet basketbalistiek je stále menší a menší. Potom sa nebudeme baviť o vrchole ľadovca, ale o špičke malého cencúľa…"